Když zní hudba

25. dubna 2007 v 16:30 | sluneční zahrada |  Básničky a říkanky od malé Barborky ze Slovenska
Keď znie hudba, znejú srdcia
a v tej chvíli povýšenosť sa rúca,
melódia zahalí nám celkom telá
a myšlienky naladí na hudbu, ktorá znela.
Dušu rozochvejú tóny piesní
až človek zabudne, že žije v tiesni.
Srdce rozbúši sa citmi sladko,
keď noty poskladajú obraz hladko,
no v tých notách ukryté je zlato,
rokmi vykúpené, preto platíš za to,
aby nestratil sa príbeh notou hraný,
čo pospájal osud, obrúsil nám hrany.
Netráp preto dušu, že mučí unavené telá,
keď skúšať znovu musí, kým zaznie celá
hudba sladkou notou, čo zarosí oči
rodičovské skôr, ako sa všetko skončí.
Druhá básen : steblá trávy
Kam to kráčame

Slnko a dážď do očí vplieta sen,
na ceste nie si sám so sebou len,
pod nohami zem mení steblá trávy
a nad hlavou čas splieta obraz slávy.

Kroky menia smer a horizont sa tratí,
v diaľke svieti obraz - koniec tvojej trati,
vieš čo vlastníš, no nie si svedkom slávy,
bohatstvom je myseľ, tá je darom hlavy.

Vzduchom letia oči, minulosťou hľadia,
vánkom šepnú slová, sviežosťou ťa hladia,
pôdou vonia život, prachom všetko mení
a tak spoznávame, čo tým vlastne mieni.

Len pekné telo a v ňom pekná duša
prezrádzajú všetko - to ako život skúša,
len pekná zeleň, rozkvitnutá lúka
ukazujú krásu i keď pôda puká.

Kým dažďom vlaha živý rozmanité kvety,
kým do očí nám denne slnko jasné svieti,
vietor šepká slová, ktoré noc nám kradne,
darmo zrkadlo sa smeje, že telo ti už chradne
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama